Brdárka 5. júla 2026 – Sú výročia, ktoré sa oslavujú, a potom sú výročia, ktoré sa prežívajú. Nedeľa 5. júla 2026 patrila k tým druhým. Evanjelický kostol v Brdárke, posvätený v roku 1696, si pripomenul 330 rokov svojej existencie – a dedina pod Radzimom sa na jeden deň stala miestom, kde sa stretla história s prítomnosťou, modlitba s hudbou a spomienka s nádejou.
Doobedie patrilo slávnostným službám Božím, na ktorých kázala Karmen Želinská, seniorka Gemerského seniorátu Evanjelickej cirkvi a. v. (ECAV) na Slovensku. Za základ svojej kázne si zvolila slová apoštola Petra o živom kameni a živých kameňoch (1 Pt 2, 4 – 5) – a práve tento obraz sa niesol celou slávnosťou.
„Sú dediny, cez ktoré človek prejde a o chvíľu si už ani nespomenie, že nimi išiel. A potom sú dediny, ktoré si človek nesie v srdci ešte dlho potom, ako ich opustí. Brdárka je jednou z nich," zaznelo v úvode kázne. Seniorka pripomenula, že keď sa dnes pozeráme na starobylú stavbu, nepozeráme sa len na kameň, drevo a vápno: „Pozeráme sa na príbeh. Na príbeh viery. Na príbeh ľudí, ktorí pred tristotridsiatimi rokmi uverili, že Boh má mať svoje miesto uprostred ich života."
Za číslom 330 sa totiž skrývajú celé ľudské životy. Generácie pokrstených detí, sľuby vernosti, vďačnosť rodičov, slzy posledných rozlúčok – a nespočetne veľakrát vyslovené slovo, ktoré pozdvihlo unaveného človeka a vrátilo mu nádej. Naši predkovia v roku 1696 neboli bohatí. Boli to roľníci, remeselníci a gazdovia, ktorých dni určovalo počasie a úroda. A predsa sa rozhodli postaviť chrám – z toho mála, ktoré mali. Niekto priniesol drevo zo svojho lesa, iný priviezol kameň, murár daroval prácu, tesár umenie, ženy varili pre pracujúcich a starší sa modlili za požehnanie diela.
Kázeň však nezostala len pri minulosti. Seniorka pripomenula, že chrám je živý vtedy, keď doň prichádzajú živí ľudia s otvoreným srdcom – keď sa v ňom modlia, spievajú, plačú, ďakujú a nechávajú sa premieňať Božím slovom. A položila zhromaždeniu otázku, ktorá zostáva s nami aj po skončení slávnosti: Aký chrám odovzdáme tým, ktorí prídu po nás?
Osobitne nám v Brdárke zarezonoval obraz, ktorý poznáme dôverne – rozkvitnuté čerešne. „Čerešňový sad nevznikne za jeden rok. Strom treba zasadiť, ošetrovať, orezávať, chrániť pred mrazom, škodcami i suchom. Roky sa oň starať a často dlho čakať, kým prinesie prvé plody. Nie je to podobné aj viere?" Ani viera nerozkvitne zo dňa na deň – potrebuje korene, starostlivosť a trpezlivosť. Až potom prichádza ovocie.
Slávnostnú atmosféru počas služieb Božích spevom obohatila mužská zložka folklórnej skupiny Radzim z Vyšnej Slanej. Ich piesne, hlboko zakorenené v tradícii nášho regiónu, dali slávnosti ešte srdečnejší a domácky rozmer. Po skončení služieb Božích nasledovalo spoločné agapé – pohostenie, pri ktorom sa prítomní mohli stretnúť, porozprávať a zotrvať v spoločenstve ešte chvíľu dlhšie.
Celú kázeň Karmen Želinskej pri príležitosti 330. jubilea brdárskeho chrámu nájdete nižšie pod fotogalériou.
Popoludní sa chrám naplnil znova – tentoraz hudbou. V rámci cyklu Hudba v čerešňovom raji 2026 vystúpil poľský organový virtuóz Tomasz Zebura. Koncert zaznel na vzácnom historickom organe z dielne Daniela Wallachyho z roku 1762 – jedinom úplne zachovanom funkčnom nástroji tohto majstra na Slovensku.
Tomasz Zebura (1990, Varšava) patrí k pozoruhodným organistom svojej generácie. Študoval na Univerzite Fryderyka Chopina vo Varšave a na vysokých hudobných školách v Lübecku, Freiburgu a Luzerne, kde vyštudoval koncertnú hru na organe a cirkevnú hudbu. V roku 2023 získal doktorát v odbore hra na organe na varšavskej Chopinovej univerzite. Je laureátom národných i medzinárodných organových súťaží, koncertuje po celej Európe a od roku 2019 pôsobí ako hlavný organista v kostole St. Josef Kirche v Zürichu.
Dramaturgia koncertu preklenula tri storočia európskej hudby – od renesancie cez barok až po klasicizmus – a nechala naplno vyniknúť farbám historického nástroja. Publikum odmenilo umelca dlhým aplauzom a Tomasz Zebura sa poďakoval prídavkom, ktorým slávnostný deň dôstojne uzavrel.
Bolo niečo hlboko symbolické v tom, že v deň 330. výročia chrámu rozozvučal jeho priestor nástroj, ktorý sám pamätá viac než dve a pol storočia bohoslužieb, krstov, sobášov i rozlúčok. Interiér kostola s oltárom z roku 1754 a kazateľnicou z roku 1806 vytvoril koncertu rámec, aký žiadna moderná sála nedokáže ponúknuť.
Samuel Scheidt (1587 – 1654): Toccata super In te Domine speravi, SSWV 138
Johann Sebastian Bach (1685 – 1750): Kyrie, Gott Vater, BWV 672 · Christe, aller Welt Trost, BWV 673 · Kyrie, Gott Heiliger Geist, BWV 674
William Byrd (1540 – 1623): Fantasia in D minor
Johann Sebastian Bach (1685 – 1750): Allein Gott in der Höh' sei Ehr, BWV 675 · Allein Gott in der Höh' sei Ehr, BWV 677
Johann Pachelbel (1653 – 1706): Partita Christus der ist mein Leben, P.376
Johann Sebastian Bach (1685 – 1750): Dies sind die heil'gen zehn Gebot', BWV 679 · Vater unser im Himmelreich, BWV 683
Wolfgang Amadeus Mozart (1756 – 1791): Andante KV 616
Ludwig van Beethoven (1770 – 1827): zo zbierky Fünf Stücke für Flötenuhr, WoO 33: Allegro non più molto
Heinrich Scheidemann (1596 – 1663): Galliarda ex D, WV 107
Ďakujeme všetkým, ktorí prišli – domácim aj hosťom z blízka i z ďaleka, cirkevnému zboru, účinkujúcim a každému, kto priložil ruku k dielu pri príprave slávnostného dňa. Koncertný cyklus Hudba v čerešňovom raji 2026 sa koná s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja. »
Chrám v Brdárke stojí 330 rokov. Nie preto, že jeho múry sú pevné, ale preto, ako zaznelo v kázni, že jeho základom je Kristus a že sa oň starali celé generácie. Nech je to tak aj ďalších 330 rokov.
Najbližší koncert cyklu Hudba v čerešňovom raji 2026: Hudobné príbehy bez hraníc – 2. august 2026 – duo Jozef Lupták (violončelo) a Boris Lenko (akordeón) »
Momenty z celého dňa – od ranných služieb Božích až po popoludňajší koncert. Foto: Lukáš Ďurán, Lucia Kormošová, Alter Nativa.