Od 18. storočia

Ovocinárstvo sa na Gemeri rozšírilo od začiatku 18. storočia. Brdárka však patrila medzi neskoré začiatočníčky — tereziánsky urbár z roku 1773 zaznamenáva, že v obci ešte nie sú ovocné sady a obyvatelia sú dokonca napomínaní, aby nemenili ďalšie polia na záhrady.

Zmena prišla v prvej polovici 19. storočia, pravdepodobne aj pod vplyvom Spojeného čerešníckeho spolku, ktorý vznikol v roku 1796 v neďalekej Jelšave (vzdialenej asi 20 km) — najstaršieho ovocinárskeho spolku na Slovensku. Z Jelšavy sa šírili znalosti o štepení, ošetrovaní stromov aj odbyte ovocia do celého okolia.

Obyvatelia Brdárky a susednej Hankovej sa s nadšením pustili do pestovania ovocia a čoskoro si vybudovali výnimočné postavenie — tieto dve dediny boli v celom Gemeri obzvlášť preslávené ovocinárstvom. V Brdárke leží priaznivosť polohy hlboko v teréne: obec leží v tzv. slnečnej pasci, kde chránená poloha na svahu zachytáva slnečné žiarenie a umožňuje pestovanie čerešní dokonca v nadmorskej výške 600 m — čo je v stredoeurópskych podmienkach výnimočné.

Zdroj: Kvetko, I. — História ovocinárstva v Strednom Gemeri (1999); Lipták, Š. — diplomová práca UCM Trnava (2003)

Základ tradície

Vznik organizovaného ovocinárstva v blízkej Jelšave pravdepodobne priamo ovplyvnil rozvoj sadov v Brdárke a celom okolí. Odtiaľ sa šírili znalosti o štepení, ošetrovaní stromov aj odbyte ovocia.

1796

Spojený čerešnícky spolok v Jelšave

najstarší ovocinársky spolok na Slovensku

14

odrôd čerešní v Jelšave koncom 19. stor.

250+

stromov v prvej ovocinárskej škôlke (1796)

1. miesto

produkcia ovocia v celom Uhorsku (1868)

Spolok vznikol 1. septembra 1796, keď mu rada mesta Jelšava dala do trvalého užívania dva pozemky. Iniciátormi boli Samuel Glósz a Pavel Wallaszky. Združoval prevažne príslušníkov inteligencie, ktorých spájala spoločná láska k pomológii. V tom istom roku si Pavel Černoch zriadil v Jelšave ovocinársku škôlku s viac ako 250 stromami — vrátane orechov a jedlých gaštanov privezených z Viedne a Budapešti. V roku 1882 sa spolok včlenil do Krajinského záhradníckeho spolku.

Jelšava leží cca 20 km od Brdárky · Zdroj: Kvetko, I. (1999)

Je opodstatnené predpokladať, že práve vznik čerešníckeho spolku v Jelšave položil základ ovocinárskej tradície v celom okolí — vrátane Brdárky, ktorá sa o niekoľko desaťročí stala jednou z najvýznamnejších ovocinárskych obcí regiónu.

Kľúčová osobnosť

Azda najväčšiu zásluhu na sadení a šľachtení čerešňových a iných ovocných stromov v Brdárke v 20. storočí má práve Ondrej Slosiarik (1886 – 1973), rodák z Petrova, ktorý sa do Brdárky priženil. Celý život sa venoval gazdovaniu a ovocinárstvu — zasadil viac ako 700 stromčekov a staral sa o ne s láskou až do svojej smrti. Niektoré stromy, ktoré dnes stoja v brdárskych sadoch, zaštepil zrejme práve on. Vďaka jeho práci tu nájdeme množstvo rôznych variet čerešní a veľké množstvo jabloní, hrušiek a orechov. Bol to všestranne nadaný muž — spomína sa aj ako hlavný murár pri stavbe kultúrneho domu, kde dnes sídli Obecný úrad.

Zdroj: Kronika obce Brdárka; infotabuľa obce

Tradičné postupy

Ovocné stromy sa v Brdárke sadili predovšetkým do svahov nad domami — to je dodnes charakteristickým znakom brdárskej krajiny. Hovorilo sa im „zahradky". Sady nebývali oplotené, plotom sa oddeľovali iba humná a záhrady okolo domov. Pod stromami sa nič nesadilo — tráva sa iba kosila alebo ju spásali ovce.

Pri šľachtení stromov bolo prvou podmienkou nájsť v lese vhodnú plánku. Ovocinári ich vykopávali na jar alebo na jeseň a hneď štepili. Na jeseň sa stromy okopávali a hnojili maštaľným hnojom. Mladé stromčeky sa obaľovali do starých handier alebo slamy a previazali špagátom — ochrana pred zimou a lesnou zverou.

Keď začala čerešňová sezóna, muži sa doma veľmi neohriali. Gazda bol zároveň furmanom aj predajcom. Tri dni bolo treba na naoberanie čerešní na plný voz. Na cestu odchádzali pred večerom, aby krátky, no zlý úsek cez Radzim prešli za tmy. Potom celú noc išli s nákladom na miesto predaja, v ten istý deň sa zvyčajne vracali. Toto trvalo od konca júna do konca júla.

V čase oberačiek pomáhala celá rodina. Hlavná ťarcha spočívala na mužovi — oberanie ovocia na stromoch. Ženy triedili a ukladali do košov, deti pomáhali odnášať náradie. Ak bolo ovocia veľa, gazda si najímal pracovné sily z dediny alebo okolia.

Zdroj: Infotabuľa obce Brdárka

Genetické bohatstvo

Historické odrody podľa Penzela (1867)

Anton Penzel vo svojom diele Ovocinár na Slovensku (1867) opísal odrody čerešní pestované v Gemeri. V samotnej Jelšave sa koncom 19. storočia pestovalo až 14 kvalitných odrôd — táto pestrosť sa nepochybne odrážala aj v okolitých obciach vrátane Brdárky. Niektoré z týchto historických odrôd môžu byť predchodkyňami stromov, ktoré v brdárskych sadoch stoja dodnes.

Čierna muškatalka

Veľké plody tmavej až čiernej farby, svetločervená šťavnatá dužina korenistej chuti.

dozrieva: 2. pol. júla

Pozdná chrupka

Značne veľké, takmer čierne plody, tuhá dužina príjemnej chuti. Mimoriadne neskorá odroda.

dozrieva: až začiatkom septembra

Srdce holubičie

Plod tvarom podobný srdcu (hlboký švík), tuhá tmavočervená dužina sladkej chuti.

dozrieva: koniec júla

Veľká červená srdcovka

Veľké plody s tmavočervenými bodkami, biela dužina príjemne sladkej chuti.

dozrieva: 1. pol. júla

Veľká čierna chrupavka

Ligotavo-čierne plody, krátka stopka, tuhá ale šťavnatá dužina.

dozrieva: pol. júla

Májovka tmavočervená

Stredne veľké plody. Najskoršia zo všetkých gemerskych odrôd.

dozrieva: koniec mája – zač. júna

Zdroj: Kvetko, I. (1999) — cituje Penzel, A.: Ovocinár na Slovensku (1867)

Identifikované odrody — pomologický prieskum OZ GenoFond (2016)

Pomologický prieskum OZ GenoFond identifikoval v Brdárke 16 pomenovaných odrôd vrátane vzácnych slovenských krajových odrôd, ktoré inde takmer nevídať.

Medňanská - vzácna slovenská krajová odroda

Nitrianska belica - vzácna slovenská regionálna odroda

Naršanská - zriedkavá slovenská krajová odroda

Napoleonova - európsky rozšírená odroda

Shneiderova - chrupková, stredoeurópskeho pôvodu

Hedelfingenska - známa nemecká odroda

Germersdorfská - nemeckého pôvodu

Kordia - modernejšia šľachtená odroda

Troprichterova - staršia európska odroda

Grollova - staršia odroda

Koburská - staršia európska odroda

+ ďalšie

celkovo 16 určených odrôd

Dva unikáty — neopísané odrody

Okrem pomenovaných odrôd boli objavené dve čerešne, s ktorými sa pomológovia doteraz nikde inde nestretli:

Unikát — pracovný názov: Krátkostopka - s krátkymi stopkami, bohato rodí, neskorá chrupka, skutočne veľmi veľká, červená s pevnou dužinou, lahodnej mierne nahorkastej chuti.

Unikát — pracovný názov č. 2 - polochrupka, viac horkejšej osviežujúcej chuti, menšie a mierne ploské plody. Dozrieva v treťom čerešňovom týždni.

Tieto odrody mohli vzniknúť prirodzenou selekciou alebo krížením v priebehu storočí, keďže sady neboli systematicky šľachtené. Brdárka tak uchováva genetické dedičstvo, ktoré sa inde stratilo.

Zdroj: OZ GenoFond, výsledky pomologického prieskumu (2016)

Veda v sadoch

Od prelomu tisícročí sa v brdárskych sadoch uskutočnilo viacero na sebe nezávislých vedeckých výskumov. Ich závery sa zhodujú: Brdárka skrýva genetické bohatstvo čerešní, ktoré nemá v strednej Európe obdobu.

2 283 lokalizovaných genotypov čerešní

607 ha plocha rozptylu genotypov v chotári

42 meraných kvantitatívnych znakov

30 000+ fotografických záznamov stromov

Výskumom sa už na prelome tisícročí venovala SPU Nitra — doc. Ing. Ján Brindza, CSc.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre začala v Brdárke výskumy genofondu tradičných ovocných drevín pod vedením doc. Ing. Jána Brindzu, CSc., ktoré položili základ pre systematické poznanie brdárskeho genetického dedičstva.

Dizertačná práca — Ing. Radovan Ostrovský, SPU Nitra

Rozsiahly terénny výskum pod vedením doc. Ing. Jána Brindzu, CSc. GPS lokalizácia 2 283 genotypov čerešní na ploche cca 607 ha katastrálneho územia. Pri každom strome bolo hodnotených 42 kvantitatívnych znakov — na stromoch, púčikoch, listoch, kvetoch, plodoch aj kôstkach. Vzniklo viac ako 30 000 fotografických záznamov. Terénnu prácu výrazne podporili zahraniční dobrovoľníci OZ Alter Nativa — zameriavali stromy GPS prístrojom, označovali ich číslami, zbierali vzorky listov, púčikov, kvetov a plodov a spracovávali ich v provizórnom laboratóriu.

Záver: Brdárka je živá poľná génová banka čerešní bez obdoby. Navrhnutá na zaradenie do Národného programu ochrany genetických zdrojov SR.

Génová banka SR — NPPC-VÚRV Piešťany

Samostatný výskum Génovej banky Slovenskej republiky, súčasti NPPC – Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Výsledky boli prezentované na medzinárodných sympóziách.

Záver: Brdárka — krajina genetiky čerešne vtáčej.

Pomologický prieskum — OZ GenoFond

Pomológovia Stanislav Boček a Zdena Koberová v sprievode Bruna Jakubca a Zuzany Ištvánovej identifikovali 16 pomenovaných odrôd čerešní vrátane vzácnych slovenských krajových odrôd Medňanská, Nitrianska belica a Naršanská. Objavené boli aj dve unikátne odrody, s ktorými sa pomológovia doteraz nikde inde nestretli a ktoré dostali zatiaľ len pracovné názvy.

Záver: Brdárka skrýva odrody, s ktorými sa pomológovia doteraz nikde inde nestretli.

Zdroje: Ostrovský R. – Brindza J. a kol., SPU Nitra (2011) · NPPC-VÚRV Piešťany · OZ GenoFond (2016)

Obnova tradície

Obec Brdárka úspešne získala podporu na vysadenie novej ovocnej aleje pozdĺž obecnej poľnej cesty. Projekt nadväzuje na ovocinársku tradíciu obce a prináša do krajiny nové stromy vybraných a overených odrôd.

Projekt Alej života v Brdárke

Výsadba stromov prebehla 8. novembra 2025 za účasti miestnych občanov a dobrovoľníkov pozdĺž obecnej poľnej cesty od križovatky pri informačnej tabuli o ovocinárstve smerom do lokality Pod Spúšťadlom. Snahou obce je zachovať ovocinársku tradíciu a nadviazať na prácu predošlých generácií.

Projekt podporila Nadácia Ekopolis v rámci programu Sadíme budúcnosť

Vysadené stromy

Čerešne — 30 ks

Podpník: čerešňa vtáčia — predurčuje stromy k silnejšiemu rastu a dlhovekosti. Všetkých 30 čerešní je zaštepených na tomto podpníku.

Odroda: Rýchlica nemecká

Dozrieva: 1. čerešňový týždeň · prelom mája a júna

Najskoršia odroda (známa aj ako Rivan), podľa ktorej sa určujú čerešňové týždne. Referenčná odroda pre celú sezónu.

Odroda: Karešova

Dozrieva: 2. čerešňový týždeň · začiatok júna

Skorá česká srdcovka. Veľmi úrodná a odolná voči chorobám.

Odroda: Burlat

Dozrieva: 2. čerešňový týždeň · začiatok júna

Populárna skorá odroda z Francúzska. Plody sú veľké, tmavočervené a veľmi sladké.

Odroda: Napoleonova

Dozrieva: 5. čerešňový týždeň

Stredne skorá až neskorá pestrá chrupka (belica). Plody sú žlté s červeným líčkom. Tradičná odroda prítomná v Brdárke aj historicky.

Odroda: Hedelfingenská

Dozrieva: 6. čerešňový týždeň · koniec júla

Neskorá chrupka, veľké a veľmi chutné plody. Odolná voči mrazu v dreve. Tiež historicky prítomná v brdárskych sadoch.

Slivky 10 ks

Odroda: Wangenheimova

tradičná odroda

Tradičná odroda na podpníku myrobalán, ktorý zabezpečuje dobrú adaptabilitu na rôzne pôdne podmienky.

Jablone 10 ks

Podpník: jabloň semenáč — stromy budú rásť mohutne, vhodné pre vysokokmenné tvary.

Odroda: Malinové holovouské - dezertná odroda. Stará, vysoko cenená česká odroda s typickou malinovou arómou.

Odroda: Panenské české - zimná odroda. Tradičná, veľmi odolná zimná odroda s menšími plodmi. Vhodná aj do vyšších polôh — ideálna voľba pre Brdárku.

Výber odrôd bol starostlivo zostavený tak, aby nadväzoval na historickú rozmanitosť brdárskych sadov — Napoleonova a Hedelfingenská sú odrody prítomné v Brdárke od nepamäti, nové odrody ako Burlat alebo Karešova prinášajú skoršiu úrodu a rozširujú sezónu.

Zdroje: obecbrdarka.webnode.sk; sadimebuducnost.sk/vysadby/alej-zivota-v-brdarke/